V krátkosti o arabčine

Arabčina
Už od stredoveku patrí arabčina spolu s latinčinou k medzinárodne používaným jazykom.
V súčasnosti je úradným jazykom v 25 krajinách a aktívne ho používa 250 – 300 miliónov ľudí. V OSN má status jedného zo šiestich oficiálnych rokovacích jazykov.

Jazyk a písmo
Arabčinu považuje za svoj materinský jazyk asi 280 miliónov ľudí najmä na Blízkom východe a v Severnej Afrike. Približne rovnaký počet ľudí používa arabčinu ako svoj druhý jazyk. Vzhľadom k tomu vzniklo množstvo regionálnych hovorových variantov, ktoré sú si navzájom ťažko zrozumiteľné. Písaná podoba arabčiny však zostáva všade rovnaká. Jednotlivé dialekty sa od seba a od spisovnej arabčiny odlišujú výslovnosťou hlások ale aj rozdielnou slovnou zásobou či gramatikou. No existuje štandardná spisovná moderná arabčina, ktorá je spoločná pre všetky arabské krajiny a ktorou sa dohovoríte všade medzi vzdelaným obyvateľstvom. Moderná podoba arabčiny sa ustálila počas 18. – 19. storočia, keď začali pribúdať nové slová, zjednodušila sa skladba aj štýl. Charakter zápisu však ešte aj dnes umožňuje čítať a pochopiť aj staré texty.

Arabčina - dialekty
Ako sme už spomínali okrem spisovnej arabčiny existujú aj hovorové jazyky bežne nazývané dialekty. Používajú sa v súkromnom a polooficiálnom styku. Rozdiely však môžete nájsť aj v rámci hovorového jazyka v jednotlivých štátoch.

Jazykovedci rozdeľujú tieto dialekty podľa jednotlivých zemepisných oblastí:
Severná Afrika (tzv. arabský západ –Al Magrib)
Egypt a Sudán (údolie Nílu – wádí an Níl)
Sýrsko - palestínska oblasť (úrodný polmesiac – Al-hilál al-chasib)
Arabský polostrov (al - Hidžáz wa Nadžd)
Irak (Mezopotámia – bilád má bajn an-nahrajn)
Oblasť, v ktorej sa hovorí po arabsky je rozsiahla. Ťahá sa od Maroka cez celú severnú Afriku, arabský polostrov a východnú hranicu tvorí Sýria a Irak. Početné arabské menšiny však žijú aj v severnej a južnej Amerike, v strednej Afrike a v strednej Ázii.


ARABSKY HOVORIACE KRAJINY

Bahrajn               Irak
Izrael                  Jemen
Jordánsko           Katar
Kuvajt                Libanon
Omán                 Palestínska samospráva
Saudská Arábia  Spojené arabské emiráty
Sýria                   Alžírsko
Čad                     Džibutsko
Egypt                  Eritrea
Komory              Líbya
Maroko               Mauritánia
Somálsko            Sudán
Tunisko

Arabská abeceda
Arabská abeceda má 28 znakov, z toho 27 spoluhlások. Okrem toho má arabčina samohlásky, ktoré sa v bežných textoch nepíšu. Jednotlivé písmená môžu mať až štyri varianty zápisu, podľa toho, či stoja samostatne, alebo sa nachádzajú na začiatku, v strede či na konci slova. Arabčina tiež používa množstvo hlások, ktoré sa v európskych jazykoch nevyskytujú a preto je pre nás ťažké ich vysloviť. Výslovnosť hlások sa ale rôzni v závislosti od regiónu, napríklad spisovné slovo džamal (ťava) sa v Maroku vysloví ako „žamal“ a v Egypte ako „gamal“.

Ukážky abecedy a základných číslic.